História plemena
Labradorský retriever pochádza z ostrova New Foundland odkiaľ ho priviezli do Anglie. Labradori boli pomocníkmi rybárov, ktorí ich viedli k prinášaniu sietí z ľadovej vody. Podmienky v ktorých žili boli drsné a to si vyžadovalo psa s istými nohami a veľmi životaschopného.Veľmi záležalo na veľkosti labradorského retrievera, pretože malý pes bol vhodnejší pre rybárske plachetnice. Vravelo sa im tiež "malý novofunlanďania". Ich plávacie blany mnoho vravia o úžasnej schopnosti plávať. Taktiež stavba tela - pevná a široká hruď bola potrebná pre nehostinné vlny Atlantiku.
Psy privezené do Anglicka boli len čiernej farby. Prvý žltý zaregistrovaný labrador bol Hyde Ben, narodený v roku 1897, no obaja jeho rodičia boli čierny. V roku 1903 bol labradorský retriever uznaný Kennel klubom. Žltý labrador sa postupne dostal do popredia oproti čiernemu a v roku 1925 bol dokonca založený samostatný klub žltého labradora. Pokus o samostatný štandard žltého labradora sa však nevydaril a naďalej zostal spoločný s čiernym. Takže sa mohli obe farby navzájom krížiť. Postupom času k týmto dvom farbám pribudla aj hnedá.
Popularita labradorského retrievera stúpala koncom 2. svetovej vojny. Pôvodne sa využívali na donášku zveri z vody ako i na pomoc rybárom. Postupne sa začali využívať aj ako záchranárske a slepecké psy.
V dnešnej dobe je labrador jedno z najobľúbenejších plemien na svete. Nie je to len vďaka jeho kráse, ale hlavne svojou prispôsobivosťou prostrediu. Je využívaný ako spoločenský rodinný pes, ktorý sa hodí k straším ľudom ako i k malým deťom.
Povaha a využitie
Využitie labradora je rôznorodé. Labradorský retriever môže slúžiť ľudom vo viacerých oblastiach ako iné plemená. Je to už spomínaný vynikajúci spoločník pre všetkých, taktiež lovecky využiteľný pes pre poľovníkov na donášku drobnej srstnatej a pernatej zvery.
Je z neho skvelý sprievodca pre nevidiacich. Dokáže vyhľadávať návykové látky i výbušniny. Je veľmi vnímavý a preto môže pomáhať v nemocniciach, v domovoch a iných zariadeniach ako canisterapeutický pes. Je taktiež dobrým záchranárom v ruinách a sutinách.
Labrador miluje vodu. Je veľmi dobrým plavcom a nevadí mu ani studená voda. Patrí k veľmi dobrým aportérom a dokáže prinášať rôzne predmety. Labrador je veľmi prispôsobivý pes o čom svedčí aj stále zväčšujúci sa počet chovateľov.
Štandard labradora
Štandard FCI skupina 8 - prinášači, sliediči a vodní psi
Krajina pôvodu:
Celkový vzhľad:
Pevne stavaný, veľmi aktívny, so širokou lebkou a hlbokým hrudníkom. Má silné a dobre tvarované bedrá a chrbát.
Charakteristika:Pevne stavaný, veľmi aktívny, so širokou lebkou a hlbokým hrudníkom. Má silné a dobre tvarované bedrá a chrbát.
Charakteristika:
Dobrej povahy, veľmi agilný. Vynikajúci nos, mäkká papuľa, veľmi miluje vodu, adaptibilný a oddaný spoločník.
Povaha:
Inteligentný, čulý, bystrý, poslušný a oddaný. Má láskavú povahu, bez známky agresivity alebo nevhodnej bojazlivosti.
Hlava a lebka:
Lebka široká s dobre utváraným stopom, suchá bez mäsitých líc. Čeľuste sú stredne dlhé, silné a nezoseknuté. Nos je široký, nozdry dobre vyvinuté.
Oči:
Stredne veľké , vyjadrujúce inteligenciu a dobrú náladu. Farba - hnedá alebo orieškovohnedá.
Uši:
Nie sú príliš veľké ani ťažké, visia dole pozdĺž hlavy, nasadené skôr dozadu.
Papuľa:
Čeľuste a zuby sú silné s pravidelným nožnicovým zhryzom, tzn. horné rezáky tesne prekrývajú dolné rezáky a rastú rovno s čeľusťou.
Krk:
Suchý, silný , osvalený , dobe zasadený do pliec.
Trup:
Hrudník široký a hlboký s dobre klenutými a pružnými rebrami. Chrbát je rovný. Bedrá sú široké s krátkym bruchom a silné.
Hrudné končatiny:
Ramená sú dlhé a šikmé. Hrudníkové končatiny so silnými kosťami a rovné od lakťa k zemi aj pri pohľade spredu aj zboku.
Panvové končatiny:
Dobre vyvinuté , nezvažujúce sa smerom k chvostu, s dobre vyvinutým a pohyblivým bedrovým kĺbom. Zadné končatiny sú pri pohľade zozadu rovné. Kravský postoj je zásadne nežiadúci.
Laby:
Okrúhle, masívne, prsty zovreté, dobre klenuté s vyvinutými nášľapnými vankúšikmi.
Chvost:
Výrazne charakteristický pre toto plemeno, silný pri koreni, zužujúci sa ku koncu, stredne dlhý, bez podsady, obrastený hustou, krátkou, priľahlou srsťou, čo mu dáva okrúhly výzor, ktorý sa opisuje ako vydrí chvost. Nosený má byť veselo, ale nie sa skrúcať na chrbát.
Pohyb:
Krok je voľný , primerane dlhý a , priamy a vyvážený pri pohľade zpredu i zozadu.
Srsť:
Charakteristická črta plemena. Srsť je krátka, hustá bez zvlnenia, na dotyk primerane tvrdá, spodná srsť odoláva vode.
Farba:
Jednotne čierna, žltá alebo čokoládovo hnedá. Žltá sa vyskytuje od svetle smotanovej po líščiu červeň. Malý biely fľak je na hrudí prípustný.
Veľkosť:
Ideálna výška v kohútiku je pre psy 56-57 cm, pre feny 54-56 cm.
Chyby:
Každá odchýlka od vyššie uvedeného sa považuje za chyby a vážnosť s akou treba posudzovať túto vadu, by mala byť priamo úmerná jej stupňu.
Poznámka:
Psy musia mať dva zjavne normálne semenníky, úplne zostúpené do mieška.